Popis
Táto nová slovenská odroda bola vyšľachtená na Výskumnom ústave vinohradníckom a vinárskom v Bratislave POSPÍŠILOVOU, D. a overovaná a do praxe zavádzaná najmä KORPÁSOM, O. na Poľnohospodárskom družstve Rúbaň a Strekov. Pochádza z trojitého kríženia odrôd (Muškát Bouchet x Oporto) x Svätovavrinecké. Zo 113 hybridných semien tohto kríženia, ktoré sa uskutočnilo v roku 1958, sme získali 32 semenáčov, z ktorých sme vybrali 2 elitné typy so šľachtiteľskými číslami 4/5 a 6/10. Už materský semenáč Muškát Bouchet x Oporto, ktorý vznikol krížením v roku 1951, vynikal mimoriadne vysokou kvalitou, ale bol silno spŕchavý, a preto sme ho krížili ďalej so Svätovavrineckým, v tej dobe obľúbenou odrodou, prenikajúcou na Slovensko z Moravy. Elitný semenáč 6/10 z tohto kríženia sme sledovali v rôznych medzistaničných skúškach viac ako 20 rokov. Pod názvom Dunaj vyšiel víťazne aj zo štátnych odrodových skúšok ÚKSÚP a v roku 1997 bol na návrh Odrodovej komisie MP SR registrovaný a od roku 1992 je právne chránený. Zatiaľ sa v praxi veľmi nerozšíril najmä s ohľadom na svoju ”mladosť” a azda aj pre nedostatok množiteľského materiálu. V slovenských výsadbách viniča je zatiaľ zastúpený 0,024 %-ami. V posledných dvoch rokoch badať živý záujem o viničové sadenice predovšetkým zo strany moravských vinohradníkov.
Fenologická charakteristika
Dunaj na jar neskôr pučí, zakvitá však medzi prvými odrodami a aj zamäkávanie bobúľ je skoré. Celá jeho vegetačná doba je kratšia, lebo dozrieva už koncom septembra, kedy ho možno už aj oberať.
Poloha a pôda
Pre Dunaj sú vhodné prakticky všetky vinohradnícke polohy a to vzhľadom na jeho skoršie dozrievanie, ale aj na dobrú odolnosť voči zimným i jarným mrazom (neskoršie pučanie). Vyhovuje mu aj väčšina vinohradníckych pôd. Výnimkou sú azda iba skeletové pôdy vo vyšších polohách svahov, v ktorých najmä nedostatok vody spôsobuje v suchých ročníkoch zníženie úrod. V pôdach veľmi výživných a najmä s vyšším obsahom N môže dochádzať k opŕchaniu kvietkov. Pri hnojení dusíkom treba mať túto okolnosť na zreteli. Najvhodnejšie sú pôdy stredne ťažké s dobrou vododržnosťou, v ktorých sa dosahuje dobrá úroda i akosť hrozna.
Rez a vedenie
Vyhovuje mu stredné i vysoké vedenie, pričom sa dobre osvedčilo vedenie tvarované na záclonu, na ktorom Dunaj oveľa menej spŕcha. Na ramenách staršieho dreva režeme stredne dlhé i kratšie ťažne, dlhé plodonosné drevo vyhovuje menej. Kry zaťažujeme 8-10 plodonosnými pukmi na 1 m2 pôdy. Zahustenie krov s následnou vyššou infekciou plesňou sivou tejto odrode nehrozí.
Úroda a kvalita
Úrody hrozna sa pohybujú okolo 10 t.ha-1, často aj viac, no v pôdach kamenistých bývajú nižšie. Cukornatosť hrozna je nadpriemerná a aj pri vysokých úrodách sa pohybuje nad 21 kg.hl-1. Spôsobuje to aj relatívne skoré dozrievanie hrozna. Obsah kyselín kolíše podľa druhu pôdy. V ľahších pôdach býva okolo 7,5 g.l-1, v ťažších 8-12 g.l-1. Biologickým nedostatkom tejto odrody je sklon k spŕchavosti strapcov, avšak pri dnešných šľachtiteľských požiadavkách na ideálny strapec (redší s malými bobuľkami) je to skôr výhoda. Vylučuje totiž takmer úplne hnitie hrozna.
Škodlivé činitele
Odolnosť voči mrazom je dobrá. Neskorým jarným mrazíkom zvyčajne uniká, lebo neskoro pučí. Zimným mrazom odoláva veľmi dobre, čo potvrdili aj laboratórne pokusy, keď sa po oteplení pred nástupom mrazivých teplôt Dunaj prejavil ako rezistentnejší od našej najodolnejšej odrody Rizling rýnsky.
Z hubovitých chorôb ho trocha viac atakuje múčnatka, na ktorú sa pri ochrane treba zamerať. Botrytída túto odrodu neohrozuje, lebo riedke strapce zabraňujú vzájomnej infekcii bobúľ. Obrať ho treba v technologickej zrelosti a nečakať s oberačkou až na ostatné modré odrody. Prezretím hrozna sa dosť podstatne znižujú úrody vysušovaním hrozna a kvalita podstatne nestúpne. Pri bežnej preventívnej ochrane proti hubovitým chorobám je zber zdravého hrozna bezproblémový.
Hospodárska využiteľnosť
Dunaj sa hodnotí najmä pre kvalitu vín, ktoré pri správnej technológii výroby patria k najkvalitnejším. Vína z teplých polôh majú južanský charakter. Ako vína s prívlastkom, ktoré sa dosahujú v častej ročníkovej frekvencii, pripomínajú typom portské vína. Mladé vína majú rubínovú farbu, vyzreté staršie vína majú charakteristickú čokoládovú príchuť a farebne hnedastý tón, podobne ako zrelé vína Burgundského modrého. Tomuto typu vín sa aj vína z Dunaja najviac podobajú. Úrodnosť Dunaja treba regulovať na max. 10 t.ha-1, lebo pri vysokých úrodách sa stráca odrodová typickosť vín, ktorá sa práve pri tejto odrode najviac oceňuje. Doterajšie skúsenosti z pokusných výsadieb, ale aj z technologickej praxe sú tie, že pri kvalitnom hrozne sú vína málokedy hodnotené pod úroveň zlatej medaily. Pre väčšinu našich vinohradníckych oblastí je výhodou odrody jej skoršia doba dozrievania hrozna. Je to odroda pre naše ekologické podmienky vinohradníctva veľmi vhodná. Pri súčasnom raste záujmu o rozširovanie odrôd pre výrobu červených vín, zohrá Dunaj iste svoju pozitívnu úlohu.
